Čo si zapamätať
Borovica lesná (Pinus sylvestris) má ihlice po dvoch, dlhé okolo 5 až 7 cm, a v hornej časti kmeňa oranžovočervenú kôru. Borovica čierna má ihlice 8 až 15 cm dlhé a tmavú kôru, kosodrevina je zväčša krík do 5 m. Na Slovensku rastie najmä na chudobných piesočnatých pôdach, napríklad na viatych pieskoch Záhoria, a borovica tvorí 6,4 % lesov.
Borovica lesná (Pinus sylvestris) má ihlice po dvoch, dlhé okolo 5 až 7 cm, a v hornej časti kmeňa výraznú oranžovočervenú kôru. Na Slovensku rastie najmä na chudobných a piesočnatých pôdach a podľa Správy o lesnom hospodárstve za rok 2024 tvorí borovica 6,4 % lesov, takže po buku, smreku a dube je štvrtou najrozšírenejšou drevinou. Od borovice čiernej ju odlíšia kratšie ihlice, od kosodreviny výška: borovica lesná dorastá v priemere do 23 až 27 m, kým kosodrevina je zväčša krík do 5 m.
Ako borovicu lesnú rozoznať od borovice čiernej a kosodreviny
Všetky tri borovice majú ihlice po dvoch, takže samotný počet nestačí. Rozhodujú dĺžka ihlíc, kôra a vzrast. Borovica čierna (Pinus nigra) a kosodrevina, ktorú lesnícky zoznam drevín vedie ako borovicu horskú (Pinus mugo), sú samostatné druhy. Borovica čierna sa v lesoch Slovenska eviduje medzi introdukovanými drevinami a podľa prílohy k správe zaberá 8 328,6 ha, asi 0,4 % porastovej pôdy.
| Znak | Borovica lesná | Borovica čierna | Kosodrevina |
|---|---|---|---|
| Ihlice | 5 až 7 cm, modrozelené až sivozelené, mierne skrútené | 8 až 15 cm, rovné alebo zahnuté | 2 až 5 cm, pichľavé |
| Šišky | 5 až 8 cm | 4 až 8 cm, žltohnedé | 2 až 5 cm |
| Výška | v priemere 23 až 27 m | bežne 30 m | zväčša krík do 5 m, vzpriamená forma do 20 m |
| Stanovište | chudobné piesočnaté pôdy, skalnaté výchozy, rašeliniská | najmä horské oblasti Európy a Malej Ázie, od pieskov po vápenec | najmä nad hranicou lesa, najhojnejšie v Karpatoch vo výške 1 600 až 2 200 m |
V teréne postupujte takto:
- Zmerajte ihlicu. Ak je dlhá 2 až 5 cm, ide o kosodrevinu, pri 5 až 7 cm o borovicu lesnú a pri 8 až 15 cm o borovicu čiernu.
- Pozrite sa na kmeň vyššie nad zemou. Oranžovočervená kôra znamená borovicu lesnú, kým tmavosivohnedá až čierna a hlboko brázdená kôra borovicu čiernu. Spodná časť kmeňa borovice lesnej je hnedá až hnedosivá a hlboko popraskaná.
- Všimnite si vzrast. Husté krovie nad hranicou lesa je zväčša kosodrevina, vysoký strom je zvyčajne borovica lesná alebo čierna a medzi nimi rozhodnú ihlice a kôra.
- Šišky berte len ako doplnok, lebo sa dĺžkou prekrývajú.
Kde borovica lesná na Slovensku rastie a prečo
Borovica lesná je svetlomilná pionierska drevina. Podľa Európskeho atlasu lesných drevín znesie sucho aj mráz a rastie aj na najchudobnejších piesočnatých pôdach. Podľa EUFORGEN sa jej darí predovšetkým na horších piesočnatých pôdach, na skalnatých výchozoch a na rašeliniskách, kým na úrodných miestach ju vytláča smrek alebo listnaté dreviny. Vďaka tomu zvláda stanovištia, na ktorých iné dreviny ťažko rastú.
Najznámejším slovenským príkladom sú viate piesky Záhoria. V CHKO Záhorie zaberajú lesy 11 556 ha, teda 42 % územia, a z toho 9 127 ha tvoria borovicové lesy na viatych pieskoch. Štátna ochrana prírody SR označuje borovicu lesnú za najtolerantnejší druh z našich drevín voči podmienkam prostredia. Dnešné bory však nie sú celkom prirodzené: pred trvalým osídlením tu boli riedke porasty borovice, duba, brezy a lipy, na dunách dominovala borovica a v zníženinách medzi nimi dub, lipa a jelša. Čisté borovicové porasty podľa ŠOP SR prirodzene nejestvovali a dnešné zloženie je výrazne posunuté v prospech borovice.
V celoslovenských číslach je priemerný vek borovice 76,4 roka, o 15,6 roka viac ako v roku 2000. Správa to vysvetľuje tým, že obnovná ťažba v stabilnejších porastoch sa dlhodobo odsúvala kvôli spracovaniu poškodených smrečín a bučín. Zelená správa zároveň hodnotí perspektívu pestovania borovice lesnej v meniacej sa klíme ako priaznivú, kým smrek ako ohrozený. O smreku je samostatný článok o smreku obyčajnom.
Drevo borovice lesnej a na čo sa používa
Podľa Európskeho atlasu sa drevo borovice lesnej dobre opracúva a vzhľadom na hmotnosť patrí medzi najpevnejšie z ihličnatých drevín. Používa sa ako konštrukčné drevo, na nábytok, buničinu a papier. Drevo dobre vydrží vo vlhku, preto sa v minulosti používalo na dôlne stojky, vodné kolesá a piloty. Pre toleranciu k chudobným pôdam sa borovica sadí aj na rekultiváciu a na spevnenie voľných pieskov a vo východnej Európe sa kedysi čapovala na živicu.
Nórsky inštitút NIBIO uvádza tieto údaje: hustotu a pevnosť podľa Wagenführovho Holzatlasu, trvanlivosť a impregnovateľnosť podľa normy EN 350:2016.
| Vlastnosť | Hodnota |
|---|---|
| Hustota pri vlhkosti 12 % | v priemere 510 kg/m³, rozpätie 330 až 890 kg/m³; pri nórskych skúšaných doskách 448 kg/m³ |
| Trvanlivosť jadrového dreva | stredne až málo trvanlivé |
| Impregnovateľnosť | biel ľahko, jadro ťažko až veľmi ťažko |
| Pevnosť v tlaku | v priemere 55 N/mm², rozpätie 35 až 94 N/mm² |
Choroby a škodcovia borovice lesnej
Atlas upozorňuje, že škodcovia robia problémy najmä vo veľkých výsadbách, kde sa ľahko šíria. Huby rodov Fusarium a Alternaria môžu spôsobiť vysoký úhyn semenáčikov. Hnilobu spodnej časti kmeňa dospelých stromov môžu spôsobiť huby rodov Armillaria a Fomes. Hrebenárka borovicová (Diprion pini) a hrebenárka hrdzavá (Neodiprion sertifer) vedia ihlice silno objedať a oslabený strom potom ľahšie napadnú iní škodcovia. K najzávažnejším škodcom mladých ihličnatých porastov v Európe patrí aj chrobák Hylobius abietis a ihlice môže napadnúť huba Dothistroma septosporum.
Slovenské čísla sú menšie než pri smreku, ale nie zanedbateľné. V roku 2024 poškodil podkôrny a drevokazný hmyz a ďalší živočíšni škodcovia objem 80 490 m³ borovicového dreva, pri smreku to bolo 3 405 594 m³. Abiotické činitele, napríklad vietor, poškodili 90 523 m³ borovice. Priemerná defoliácia borovice dosiahla 35,4 % a podľa správy sa približne od roku 2000 výrazne dlhodobo zhoršuje. Za kritickú hranicu, ktorá obmedzuje hrúbkový prírastok, sa považuje defoliácia 30 až 40 %.
Borovica lesná v záhrade
Borovica lesná je svetlomilná a na pôdu nenáročná, no je to veľký strom. Podľa Európskeho atlasu dorastá v priemere do 23 až 27 m a môže žiť 400 rokov a viac. Ihlice zostávajú na strome 2 až 6 rokov, takže je stále zelená. Pred výsadbou zvážte štyri veci:
- Slnko. Atlas ju opisuje ako druh slnečných až polotienistých stanovíšť, preto jej vyberte slnečné miesto.
- Pôda. Vystačí si s chudobnou piesočnatou pôdou. V prírode na úrodných miestach prehráva konkurenciu s inými drevinami.
- Ovzdušie. Atlas uvádza, že nezvláda znečistené ovzdušie ani slané morské vetry, takže k frekventovanej ceste v husto zastavanom území sa hodí menej.
- Odstup. Počítajte s výškou dospelého stromu a nesaďte ju tesne k domu, k vedeniu ani k plotu suseda.
Najčastejšie otázky
Ako rozoznať borovicu lesnú od borovice čiernej?
Obe majú ihlice po dvoch. Borovica lesná ich má dlhé 5 až 7 cm a v hornej časti kmeňa oranžovočervenú kôru, borovica čierna ihlice 8 až 15 cm a tmavosivohnedú až čiernu, hlboko brázdenú kôru.
Aká vysoká je borovica lesná a koľko rokov žije?
V priemere dorastá do 23 až 27 m, výnimočne nad 40 m, a môže žiť 400 rokov a viac. Z Laponska atlas uvádza strom starý vraj viac ako 750 rokov. Kosodrevina je oproti tomu zväčša krík do 5 m.
Kde na Slovensku borovica lesná rastie?
Najmä na chudobných piesočnatých pôdach, typicky na viatych pieskoch Záhoria, kde v CHKO Záhorie zaberajú borovicové lesy 9 127 ha. Borovica tvorí 6,4 % lesov Slovenska a je štvrtá najrozšírenejšia drevina.
Je drevo borovice lesnej trvanlivé?
Jadrové drevo je podľa normy EN 350:2016 stredne až málo trvanlivé. Hustota je podľa Holzatlasu v priemere 510 kg/m³ pri vlhkosti 12 %, pri nórskych skúšaných doskách 448 kg/m³. Drevo sa dobre opracúva a vzhľadom na hmotnosť je pevné, preto ide na konštrukcie a nábytok.
Čo borovicu lesnú ohrozuje?
Larvy hrebenárok Diprion pini a Neodiprion sertifer zožierajú ihlice, huby napádajú semenáčiky a korene. Defoliácia borovice na Slovensku dosiahla v roku 2024 priemerne 35,4 % a od roku 2000 sa výrazne zhoršuje.
Pramene
- Houston Durrant T., de Rigo D., Caudullo G.: Pinus sylvestris in Europe (European Atlas of Forest Tree Species, JRC, 2016)
- Enescu C. M. a kol.: Pinus nigra in Europe (European Atlas of Forest Tree Species, JRC, 2016)
- Ballian D. a kol.: Pinus mugo in Europe (European Atlas of Forest Tree Species, JRC, 2016)
- Mátyás Cs., Ackzell L., Samuel C. J. A.: Technical guidelines for genetic conservation and use for Scots pine (EUFORGEN, 2003)
- Lesy (CHKO Záhorie, Štátna ochrana prírody SR)
- Pine, Pinus sylvestris: timber species in Norway (NIBIO)