Pergola: typy, základy, sneh a kedy ju treba ohlásiť úradu

Čo si zapamätať

Pergola pevne spojená so zemou, so zastavanou plochou do 50 m² a výškou do 5 m, je podľa stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. drobnou stavbou, ktorú treba k septembru 2026 vopred ohlásiť stavebnému úradu. Úrad má na overenie projektu 30 dní a ohlásená pergola nepotrebuje kolaudáciu. Pätky pod stĺpy patria do nezámrznej hĺbky, ktorá je na Slovensku 800 až približne 1 600 mm.

Pergola je otvorená konštrukcia zo stĺpov a nosníkov, ktorá tieni terasu alebo chodník a nesie popínavé rastliny, plachtu, lamely alebo pevnú strechu. Podľa stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. je pergola pevne spojená so zemou, so zastavanou plochou do 50 m² a výškou do 5 m, drobnou stavbou. V znení platnom k septembru 2026 ju treba pred stavbou ohlásiť stavebnému úradu, ktorý má na overenie projektu 30 dní. Väčšia alebo vyššia pergola potrebuje rozhodnutie o stavebnom zámere. Za pevné spojenie so zemou zákon považuje betónovú pätku, prikotvenie k základu aj zemné skrutky.

Typy pergol a čím sa líšia

Pergoly sa delia podľa materiálu nosnej konštrukcie a podľa toho, čo majú nad hlavou. Klasická drevená pergola má na trámoch len latovanie a tieň jej dávajú rastliny. Pergola s pevnou strechou chráni aj pred dažďom, no musí uniesť sneh. Bioklimatická pergola má hliníkovú konštrukciu a strechu z natáčacích lamiel, ktoré sa dajú otvoriť na vetranie alebo zavrieť proti dažďu. Pergola s plachtou má textilnú strechu, často sťahovaciu.

TypČo má nad hlavouNa čo si dať pozor
drevená s latovanímrastliny, tieniaca sieťtrvanlivosť dreva, stĺpy mimo vlhkej zeme
drevená alebo hliníková s pevnou strechoupolykarbonát, sklo, plechúnosnosť pri snehu, odvod vody
bioklimatickánatáčacie hliníkové lamelykotvenie, odvod vody stĺpmi, prívod elektriny pre motor
s plachtoutextil, často sťahovacívietor a sneh, zimný režim podľa návodu

Hliník nehnije, drevo áno. Pri drevenej pergole preto rozhoduje druh dreva a to, ako je konštrukcia chránená pred vodou.

Rozmery, výška a vzdialenosť od hranice pozemku

Hranice drobnej stavby sú dané zákonom: zastavaná plocha najviac 50 m² a výška najviac 5 m. Pergola nad týmito hodnotami už nie je drobnou stavbou a vybavuje sa ako bežná stavba cez rozhodnutie o stavebnom zámere. Pri výške trámov myslite na pohodlný prechod. Pre porovnanie, vyhláška č. 532/2002 Z. z. žiada pri hlavnom schodisku rodinného domu podchodnú výšku najmenej 2 100 mm.

Vzdialenosť od suseda má dva rozmery. Podľa § 18 ods. 3 písm. b) stavebného zákona patrí k prípadom, pri ktorých sa ohlásenie vyžaduje, stavba bližšie ako 2 m od hranice pozemku. Vyhláška č. 532/2002 Z. z. v § 6 ods. 2 dovoľuje umiestniť stavbu na hranicu pozemku, len ak tým nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Vodu zo strechy pergoly odveďte na svoj pozemok, nie k susedovi.

Základy a ukotvenie

Stavebný zákon v § 2 ods. 1 vymenúva, čo sa považuje za pevné spojenie so zemou: pevný základ, upevnenie skrutkami alebo zvarom o základ či inú stavbu, ukotvenie pilótami, zemnými skrutkami alebo lanami, pripojenie na siete a umiestnenie pod zemou. Pergola na zemných skrutkách je teda z pohľadu zákona rovnako stavbou ako pergola na betónových pätkách. Konštrukcia, ktorá nie je pevne spojená so zemou a nevyžaduje úpravu podkladu, stavbou nie je. Voľne položenú pergolu však musí udržať proti vetru jej vlastná hmotnosť alebo záťaž, a to je otázka pre výrobcu.

Betónové pätky pod stĺpy siahajú do nezámrznej hĺbky, aby ich mráz nenadvihol. Na Slovensku sa hĺbka premŕzania pohybuje od 800 mm až približne do 1 600 mm. V okolí Žiliny a Košíc je to 800 až 900 mm, na Orave a v okolí Popradu 1 100 až 1 200 mm. Drevený stĺp do betónu nezalievajte. Osaďte ho do oceľovej pätky nad terénom, aby spodok stĺpa po daždi rýchlo vyschol.

Drevo a jeho ochrana

Prirodzenú trvanlivosť dreva hodnotí norma EN 350 na stupnici od 1 (veľmi trvanlivé) po 5 (netrvanlivé). Údaje platia pre jadrové drevo.

  • smrek: trieda 4, málo trvanlivé drevo,
  • borovica lesná a smrekovec: trieda 3 až 4,
  • dub: trieda 2 až 4.

Pri tlakovo impregnovanom dreve sa rozlišuje, či je určené do styku so zemou, alebo len nad zem. Drevo impregnované len na použitie nad zemou do zeme nepatrí. Drevo v trvalom styku so zemou je ohrozené vždy. Rovnako dôležitá je konštrukčná ochrana: navrhnúť spoje tak, aby v nich nestála voda, a nechať drevo po daždi rýchlo vyschnúť. Čelné plochy, ktoré vzniknú rezaním pri montáži, ošetrite ochranným prostriedkom na drevo alebo penetračným olejom.

Strecha a zaťaženie snehom

Pergola s pevnou strechou, lamelami alebo plachtou musí uniesť sneh, ktorý na nej môže ležať. Zaťaženie snehom sa na Slovensku určuje podľa národnej prílohy STN EN 1991-1-3/NA1 z 1. marca 2012. Jej mapy snehových oblastí vychádzajú z meraní 660 staníc, počítajú so strednou dobou návratu 50 rokov a zohľadňujú nadmorskú výšku. Na horách je teda zaťaženie vyššie než v nížine.

Pri kúpe hotovej pergoly sa pýtajte na únosnosť strechy v kN/m² a porovnajte ju s hodnotou pre vašu obec. Jeden kN/m² zodpovedá približne 100 kg na štvorcový meter. Pri svojpomocnej stavbe s pevnou strechou nechajte prierezy trámov posúdiť statikom. Plachtu a lamely v zime ovládajte podľa návodu výrobcu, ktorý určuje, či môžu zostať pod snehom zatvorené.

Ohlásenie, stavebný zámer a novela od roku 2027

Ohlásenie podľa § 63 obsahuje údaje o stavebníkovi, pozemku a stavebných prácach. Prílohou je projekt stavby na ohlásenie a záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Úrad má na vybavenie 30 dní. Ak projekt v tejto lehote neoverí, predpokladá sa, že overovaciu doložku vydal. S prácami treba začať do troch rokov od overenia. Ohlásená stavba nepotrebuje kolaudáciu. Projekt na ohlásenie drobnej stavby nie je vyhradenou činnosťou, pripraviť ho môže aj človek s vysokoškolským vzdelaním v odbore architektúra, stavebníctvo, strojárstvo či elektrotechnika alebo s úplným stredným odborným vzdelaním zameraným na stavebníctvo, strojárstvo či elektrotechniku a najmenej tromi rokmi praxe.

Pergolu nestavajte skôr, než úrad overí projekt. Kto zhotovuje drobnú stavbu na ohlásenie bez overeného projektu, dopúšťa sa podľa § 79 stavebného zákona priestupku a stavebný inšpektorát mu môže uložiť pokutu od 30 do 3 000 eur. Firme hrozí 1 000 až 5 000 eur.

Národná rada 15. septembra 2026 schválila novelu stavebného zákona (parlamentná tlač 1324). Vládny návrh vypúšťa povinnosť ohlasovať každú drobnú stavbu podľa § 2 ods. 4 písm. a) až c). Ohlásenie by sa vyžadovalo len v prípadoch podľa § 18 ods. 3, napríklad pri stavbe bližšie ako 2 m od hranice pozemku, na verejnom priestranstve, v chránenom či pamiatkovom území alebo pri budove na pevnom základe. Hlavná časť novely má platiť od 1. januára 2027. V čase písania ešte nebola vyhlásená v Zbierke zákonov, preto pred stavbou overte aktuálne znenie.

Postup pred stavbou pergoly

  1. Zmerajte zastavanú plochu a výšku a overte, či pergola spadá pod drobné stavby do 50 m² a 5 m.
  2. Zistite vzdialenosť od hranice pozemku a či nie ste v pamiatkovom alebo chránenom území.
  3. Rozhodnite o type strechy a u výrobcu si vyžiadajte únosnosť v kN/m².
  4. Pri dreve zvoľte trvanlivý druh a stĺpy osaďte do pätiek nad terénom.
  5. Pätky založte do nezámrznej hĺbky podľa miestnych podmienok.
  6. Pripravte projekt na ohlásenie, podajte ohlásenie a so stavbou počkajte na overenie alebo uplynutie 30 dní.
  7. Raz ročne skontrolujte spoje, kotvy a náter a po zime odstráňte nečistoty z lamiel a žľabov.

Najčastejšie otázky

Treba na pergolu stavebné povolenie?

Pergola do 50 m² a 5 m výšky pevne spojená so zemou sa k septembru 2026 ohlasuje stavebnému úradu, rozhodnutie o stavebnom zámere treba až pri väčšej stavbe. Novela schválená 15. septembra 2026 má od 1. januára 2027 ohlásenie obmedziť len na prípady podľa § 18 ods. 3, napríklad bližšie ako 2 m od hranice pozemku.

Je pergola na zemných skrutkách stavba?

Áno. Stavebný zákon v § 2 ods. 1 počíta ukotvenie zemnými skrutkami, pilótami alebo lanami medzi pevné spojenie so zemou, takže taká pergola je stavbou rovnako ako pergola na betónových pätkách.

Aká pokuta hrozí za pergolu bez ohlásenia?

Kto zhotovuje drobnú stavbu na ohlásenie bez overeného projektu, dopúšťa sa priestupku podľa § 79 stavebného zákona s pokutou od 30 do 3 000 eur. Podnikateľovi alebo firme hrozí 1 000 až 5 000 eur.

Aké drevo je najlepšie na pergolu?

Podľa normy EN 350 je jadrové drevo duba v triede trvanlivosti 2 až 4, smrekovca a borovice 3 až 4 a smreka 4 na stupnici od 1 (veľmi trvanlivé) po 5. Pri každom dreve rozhoduje aj konštrukčná ochrana, teda aby stĺpy nestáli vo vlhkej zemi a drevo rýchlo vysychalo.

Ako hlboko treba zabetónovať pätky pod pergolu?

Pätky majú siahať do nezámrznej hĺbky, ktorá je na Slovensku 800 až približne 1 600 mm. V okolí Žiliny a Košíc je to 800 až 900 mm, na Orave a okolí Popradu 1 100 až 1 200 mm.

Pramene

  1. Zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon, znenie účinné od 1. 11. 2025 (Slov-Lex)
  2. Parlamentná tlač 1324: vládny návrh novely stavebného zákona, priebeh legislatívneho procesu (Národná rada SR, 2026)
  3. Vyhláška č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, znenie od 1. 3. 2020 (Slov-Lex)
  4. STN EN 1991-1-3/NA1: nová národná príloha k zaťaženiu snehom (Slovenská komora stavebných inžinierov, 2012)
  5. Durability and resistance: triedy trvanlivosti dreva podľa EN 350 (Swedish Wood)
  6. Rudišin R.: Plošné zakladanie v nezámrznej hĺbke z hľadiska stavebnej tepelnej techniky (ASB, 2012)