Čo si zapamätať
Na Slovensku rastie lipa malolistá (Tilia cordata) a lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos). Malolistá má list zospodu sivozelený s hnedooranžovými chĺpkami v pazuchách žiliek a mäkké plody, veľkolistá list zospodu zelený a tvrdé rebrované plody. Veľkolistá kvitne v júni, malolistá asi o dva týždne neskôr. Lipy tvoria 541 z 1 165 chránených stromov v štátnom zozname a dožívajú sa aj viac ako 1 000 rokov.
Lipa má na Slovensku dva hlavné pôvodné druhy: lipu malolistú (Tilia cordata) a lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos). Najspoľahlivejšie ich rozoznáte podľa spodnej strany listu a podľa plodov. Lipa malolistá má list zospodu sivozelený s hnedooranžovými chĺpkami v pazuchách žiliek a plody, ktoré sa dajú rozmačkať prstami. Lipa veľkolistá má list zospodu vždy zelený a tvrdé rebrované plody. Veľkolistá kvitne v júni, malolistá zhruba o dva týždne neskôr, v júni až júli. Lipy sa dožívajú aj viac ako 1 000 rokov a v štátnom zozname chránených stromov tvoria takmer polovicu všetkých zapísaných stromov.
Lipa malolistá a lipa veľkolistá: rozdiely
Oba druhy sú mohutné opadavé stromy s listom srdcovitým na báze a jemne pílkovitým okrajom. Lipa veľkolistá rastie najmä v sutinových a roklinových lesoch, lipa malolistá aj v lužných lesoch a v dubovo-hrabových lesoch. Oba druhy sa krížia a ich krížencom je lipa obyčajná (Tilia × europaea).
| Znak | Lipa malolistá | Lipa veľkolistá |
|---|---|---|
| Čepeľ listu | 3,8 až 7 cm | 6 až 11 cm |
| Spodná strana listu | svetlozelená až sivozelená, v pazuchách hlavných žiliek hnedooranžové chĺpky | vždy zelená, chlpatá aspoň na žilkách, v pazuchách belavožlté chumáčiky |
| Zuby na okraji listu | tupé, hrot najviac 0,4 mm | so zreteľnými hrotmi 0,4 až 1 mm |
| Súkvetie | vzpriamené, 5 až 8 kvetov, výnimočne až 30 | previsnuté, 3 až 5 kvetov, najviac 7 |
| Kvitnutie | jún až júl | jún, asi o dva týždne skôr |
| Plod | 6 až 7 mm, hladký alebo nezreteľne rebrovaný, dá sa rozmačkať prstami | 6 až 10 mm, rebrovaný, tvrdý, prstami ho nerozmačkáte |
| Výška | do 30 m | 20 až 35 m, výnimočne 40 m |
Botanici upozorňujú, že lipy treba určovať podľa listov z kvitnúcich alebo plodiacich konárov z osvetlenej časti koruny. Listy z výhonkov pri päte kmeňa vyzerajú často úplne inak a určenie skreslia.
Je lipa národný strom Slovenska?
Lipa sa často nazýva národným stromom Slovákov, žiadny zákon ju však za národný strom nevyhlasuje. Jediné miesto, kde lipu spomína právny predpis o štátnych symboloch, je štátna pečať. Podľa § 12 zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky je v dolnej časti kruhopisu štátnej pečate lipový lístok. Pečať je okrúhla, má priemer 45 mm a používa sa napríklad na originál listiny ústavy, ústavných zákonov a medzinárodných zmlúv.
Lipy vynikajú aj v ochrane prírody. V štátnom zozname chránených stromov, ktorý vedie Štátna ochrana prírody SR, sme k 26. septembru 2026 napočítali 1 165 chránených stromov a 541 z nich sú lipy: 279 líp malolistých, 256 veľkolistých a 6 bez určenia druhu. Žiadna iná drevina sa k nim ani nepribližuje, druhý najčastejší platan javorolistý má v zozname 102 stromov.
Koľko rokov sa dožíva lipa
Podľa Európskeho atlasu lesných drevín sa lipy dožívajú viac ako 1 000 rokov. Ak ich ľudia pravidelne zrezávajú na pník, z ktorého znova vyrastajú výhonky, môžu takéto pníky vytvoriť kruhy s priemerom až 16 m a prežiť aj 2 000 rokov. Presný vek starých líp sa však určuje ťažko, pretože ich jadro často dávno vyhnilo.
Najstaršie chránené lipy na Slovensku podľa databázy ŠOP SR:
- Bojnická lipa pri Bojnickom zámku, známa aj ako lipa kráľa Mateja: lipa veľkolistá s vekom 713 rokov, obvodom kmeňa 1 101 cm a výškou 7 m. Databáza ju vedie ako degradovanú.
- Korvínova lipa pri Ľupčianskom hrade: lipa veľkolistá, 650 rokov, obvod kmeňa 770 cm, výška 28 m.
- Hrochoťská lipa pri evanjelickom kostole v Hrochoti: lipa malolistá, 450 rokov, obvod kmeňa 538 cm.
Na čo sa používa lipové drevo a lyko
Lipové drevo je svetlé a mäkké, dá sa ľahko rezať a pritom sa nerado štiepi. Od stredoveku bolo preto obľúbeným materiálom rezbárov a vyrábali sa z neho aj hudobné nástroje, dreváky, úle či kukučkové hodiny. Medzi najstaršie použitia patria luky a štíty. Z vnútornej kôry sa získavalo lyko, pevné vlákno na povrazy a odev.
Lipy sa v Európe často sadia do ulíc a alejí, najznámejšia je berlínska ulica Unter den Linden. Semená začínajú tvoriť vo veku 30 až 40 rokov a dobrú úrodu majú zhruba každé dva až tri roky. Kilogram semien lipy veľkolistej obsahuje asi 7 500 kusov, lipy malolistej až 29 000. Pod lipami napadnutými voškami môže podľa Európskeho atlasu lesných drevín spadnúť z lepkavej medovice až 1 kg cukrov na m² pôdy.
Kedy a ako zbierať lipový kvet
Lipy kvitnú bohato v júni a júli. Voňavé bledé kvety opeľuje hmyz a med z lipových kvetov je vysoko cenený. Na lipový čaj sa podľa monografie Európskej agentúry pre lieky (EMA) hodia kvety lipy malolistej, lipy veľkolistej aj ich kríženca a ich zmesi, takže pri zbere nemusíte druhy rozlišovať. Keďže veľkolistá kvitne asi o dva týždne skôr, môžete zbierať postupne z oboch druhov.
Lipa pri ceste alebo v parku niekomu patrí a zákon ju chráni. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny, a to sa týka aj lámania konárov pri zbere. Súkvetia preto odtrhávajte rukou alebo odstrihnite nožnicami z konárov, na ktoré dosiahnete.
Lipový čaj podľa Európskej agentúry pre lieky
EMA uznáva lipový kvet ako tradičný rastlinný liek na zmiernenie príznakov prechladnutia a na zmiernenie miernych príznakov psychického stresu. Monografia zdôrazňuje, že ide o tradičné použitie výlučne na základe dlhodobých skúseností s týmto kvetom.
Dospelým a dospievajúcim monografia uvádza 1,5 g nasekaného kvetu na 150 ml vriacej vody, dva až štyrikrát denne, teda 3 až 6 g denne. Deťom od 4 do 12 rokov pri prechladnutí 1 g na šálku, dva až štyrikrát denne. Deťom do 4 rokov sa lipový čaj ako liek neodporúča a na zmiernenie stresu ho EMA neodporúča deťom do 12 rokov. Nežiaduce účinky nie sú známe.
Pred zberom lipového kvetu: kontrolný zoznam
- Overte, či lipa nestojí na súkromnom pozemku. Ak áno, spýtajte sa majiteľa.
- Chránené stromy nechajte na pokoji, pri ich zbere by ste ich zbytočne poškodzovali.
- Nezbierajte z líp pri frekventovaných cestách a z miest, kde sa striekajú chemické prípravky.
- Zbierajte za suchého počasia celé súkvetia, konáre nelámte.
- Deťom do 4 rokov lipový čaj ako liek nepodávajte a pri dlhšie trvajúcom prechladnutí vyhľadajte lekára.
Najčastejšie otázky
Kedy kvitne lipa?
Lipa veľkolistá kvitne v júni, lipa malolistá v júni až júli, zhruba o dva týždne neskôr. Kvety oboch druhov sa na lipový čaj hodia rovnako.
Ako rozoznať lipu malolistú od veľkolistej?
Pozrite na spodnú stranu listu a na plody. Malolistá má list zospodu sivozelený s hnedooranžovými chĺpkami v pazuchách žiliek a plod, ktorý rozmačkáte prstami. Veľkolistá má list zospodu zelený a tvrdý rebrovaný plod.
Je lipa národný strom Slovenska?
Žiadny zákon lipu za národný strom nevyhlasuje. Podľa § 12 zákona č. 63/1993 Z. z. je však lipový lístok v dolnej časti kruhopisu štátnej pečate Slovenskej republiky.
Koľko lipového kvetu dať do čaju?
Monografia Európskej agentúry pre lieky uvádza pre dospelých 1,5 g kvetu na 150 ml vriacej vody dva až štyrikrát denne, pre deti od 4 do 12 rokov 1 g. Deťom do 4 rokov sa ako liek neodporúča.
Ktorá je najstaršia lipa na Slovensku?
Najstaršou lipou v databáze chránených stromov ŠOP SR je Bojnická lipa pri Bojnickom zámku, lipa veľkolistá s vekom 713 rokov a obvodom kmeňa 1 101 cm.
Pramene
- Tilia cordata: lípa srdčitá / lipa malolistá (BOTANY.cz)
- Tilia platyphyllos: lípa velkolistá / lipa veľkolistá (BOTANY.cz)
- Eaton E., Caudullo G., de Rigo D.: Tilia cordata, Tilia platyphyllos and other limes in Europe (European Atlas of Forest Tree Species, JRC, 2016)
- Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, § 12 (Slov-Lex)
- Community herbal monograph on Tilia cordata, Tilia platyphyllos, Tilia x vulgaris, flos (EMA/HMPC, 2012)
- Zoznam osobitne chránených častí prírody SR: chránené stromy (Štátna ochrana prírody SR)