Čo si zapamätať
Tis obyčajný (Taxus baccata) je jedovatý vo všetkých častiach okrem červeného mieška okolo semena, jedom sú alkaloidy taxíny pôsobiace na srdce. Pre dospelého človeka je smrteľných 42 až 91 g ihlíc, koňovi stačí na otravu množstvo zodpovedajúce 0,1 % hmotnosti. Vo voľnej prírode je tis na Slovensku chránený so spoločenskou hodnotou 300 € za jedinca a najväčšia lokalita, Harmanecká tisina, má asi 1 500 stromov.
Tis obyčajný (Taxus baccata) je stálezelený ihličnan, ktorý je jedovatý vo všetkých častiach okrem červeného dužinatého mieška okolo semena. Jedovaté sú ihlice, kôra, drevo aj samotné semeno ukryté v miešku. Hlavným jedom sú alkaloidy taxíny, ktoré pôsobia na srdce: pre dospelého človeka je smrteľných 42 až 91 g ihlíc, pre koňa už množstvo zodpovedajúce 0,1 % jeho hmotnosti vyvolá príznaky otravy. Vo voľnej prírode je tis na Slovensku chránený so spoločenskou hodnotou 300 € za jedinca. Najväčšia lokalita, Harmanecká tisina vo Veľkej Fatre, má asi 1 500 stromov.
Ako tis vyzerá a ako dlho žije
Tis je nezvyčajný ihličnan: nemá šišky ani živicu a jeho semeno obaľuje červený dužinatý miešok s priemerom asi 7 mm, ktorý vyzerá ako bobuľa. Ihlice sú dlhé 1,5 až 3,5 cm, zhora tmavozelené a zospodu žltozelené, na bočných konároch usporiadané do dvoch radov. Kôra je hnedočervená a odlupuje sa v tenkých plátoch. Tis je väčšinou dvojdomý, takže červené miešky nesú len samičie stromy. Semená roznášajú vtáky, ktoré zjedia červenú dužinu a semeno vylúčia. Tis sa vie rozmnožovať aj vegetatívne.
Rastie veľmi pomaly a výšku 20 m prekročí len zriedka, zato sa dožíva extrémneho veku. Európsky atlas lesných drevín spomína správy o tisoch starých až 5 000 rokov, no presný vek sa pri najstarších stromoch určiť nedá, lebo bývajú duté. Patrí k európskym drevinám, ktoré znášajú najviac tieňa, a dokáže fotosyntetizovať aj v zime. V štátnom zozname chránených stromov je 42 tisov obyčajných, najstaršie sú podľa databázy ŠOP SR tisy vo farskej záhrade v Pruskom s vekom 450 rokov a obvodom kmeňa 475 cm.
Prečo je tis jedovatý
Všetky časti tisu okrem mieška obsahujú dráždivé prchavé oleje a zmes vysoko jedovatých alkaloidov. Taxín A a taxín B narúšajú prenos vápnika a sodíka v bunkách srdcového svalu, spomaľujú srdce a môžu ho zastaviť. U zvierat nastáva náhla smrť podľa množstva zjedených ihlíc v priebehu 1 až 48 hodín.
| Kto | Množstvo, ktoré stačí na otravu | Zdroj údaja |
|---|---|---|
| dospelý človek (70 kg) | 42 až 91 g ihlíc je smrteľných | prehľad 22 smrteľných otráv, 2017 |
| kôň | 0,1 % hmotnosti, pri 500 kg teda asi 0,5 kg ihlíc | prehľad otráv koní a dobytka v Európe, 2015 |
| dobytok a iné prežúvavce | 0,5 % hmotnosti | prehľad otráv koní a dobytka v Európe, 2015 |
Skutočné otravy ľudí sú zriedkavé. Nemecké toxikologické centrum v Erfurte v rokoch 2010 až 2019 riešilo pri tise 1 120 dopytov, viac ako pri ktorejkoľvek inej rastline s plodmi. Až 904 prípadov prebehlo bez príznakov, 115 s ľahkými, 19 so stredne ťažkými a 9 s ťažkými príznakmi, pričom tri úmrtia boli samovraždy. Rozhoduje, čo človek zje: červený miešok jedovatý nie je, jedovaté semeno však uvoľní jed najmä vtedy, keď ho niekto rozhryzie.
Látky z tisu majú aj medicínsky význam. Z taxánov obsiahnutých v ihliciach sa vyvinuli lieky proti rakovine. Zber ihličia na ich výrobu je podľa Európskeho atlasu lesných drevín ďalším tlakom na divo rastúce tisy.
Tis ako chránený druh
Podľa prílohy vyhlášky č. 170/2021 Z. z. je tis obyčajný chránená drevina národného významu so spoločenskou hodnotou 300 € za jedinca a na jeho ochranu sa vyhlasujú chránené územia. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v § 34 zakazuje chránenú rastlinu v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť. Zákaz držby a predaja sa nevzťahuje na rastliny, ktoré nepochádzajú z voľnej prírody, takže tis kúpený v záhradníctve môžete mať v záhrade bez povolenia.
Ochrana má dôvod. Tis patrí k európskym drevinám s najväčším úbytkom. Ľudia ho po stáročia rúbali na výrobu lukov a vyrubovali ho aj preto, aby ním neotrávil dobytok. Jeho ťažké a zároveň pružné drevo sa využívalo odpradávna, z tisu je aj jeden z najstarších drevených predmetov na svete, oštep z paleolitu starý asi 150 000 rokov. Pre veľmi pomalý rast sa dnes na drevo komerčne nepestuje. Lesy s tisom chráni aj európska smernica o biotopoch.
Kde tis na Slovensku rastie
Tis sa považuje za najstarší rod stromov v Európe, jeho najstaršie európske fosílie pochádzajú zo spodného miocénu. Dnes rastie v strednej Európe najmä na strmých, skalnatých a ťažko prístupných miestach, často na pôdach bohatých na vápnik. Najväčšia zachovaná lokalita tisu v strednej Európe je na Slovensku v Harmaneckej doline, kde ho ochrana prírody vedie ako treťohorný relikt. Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina vo Veľkej Fatre má rozlohu asi 20 ha, bola vyhlásená v roku 1949 a podľa Správy Národného parku Veľká Fatra v nej rastie asi 1 500 tisov, najstaršie majú okolo 500 až 600 rokov. Databáza chránených území ŠOP SR uvádza ďalšie rezervácie vyhlásené pre tis:
- Plavno vo Zvolenskej kotline, národná prírodná rezervácia s lesnými spoločenstvami s tisom obyčajným,
- Becherovská tisina, najväčší pôvodný výskyt tisu vo flyšovej oblasti Karpát,
- Uňadovo v Starohorských vrchoch s bohatým výskytom tisu v prirodzenom lese,
- Veľká Lučivná s najbohatším výskytom tisu v Malej Fatre a na Orave,
- Jedlie v Strážovských vrchoch.
Tis v záhrade a ako živý plot
Tis je vďačná rastlina na živé ploty a tvarovanie. Znesie opakovaný aj silný rez a na rozdiel od väčšiny ihličnanov obrastie aj zo starého dreva, takže aj prerastený tisový plot sa dá zrezať a obnoviť. Dobre sa tvaruje a tvar si dlho udrží. Britská kráľovská záhradnícka spoločnosť odporúča strihať tisový plot dvakrát ročne, v lete a na jeseň. Je odolný aj voči znečistenému ovzdušiu. Prežije v hlbokom tieni a rastie takmer na všetkých dobre odvodnených pôdach, zle však znáša dlhodobo zamokrenú pôdu.
Tis pri deťoch a zvieratách: kontrolný zoznam
- Deťom ukážte, ako tis vyzerá, a naučte ich, že ihlice ani semená nepatria do úst.
- Ak chcete mať istotu, že na tise nebudú červené miešky so semenami, vyberte v záhradníctve samčiu rastlinu. Ihlice sú však jedovaté aj na nej.
- Strihanie z tisu nikdy nevyhadzujte na pastvinu, do výbehu ani k plotu, cez ktorý dosiahnu kone, kozy či ovce.
- Tis nesaďte pri ohrade s hospodárskymi zvieratami.
- Psa nenechávajte hrýzť konáre ani zbierať semená pod tisom.
- Pri podozrení na otravu volajte Národné toxikologické informačné centrum, veterinára alebo 112 a vezmite so sebou vzorku rastliny.
Najčastejšie otázky
Je tis jedovatý aj pre psa?
Áno, jedovaté sú ihlice, kôra, drevo aj semená, jediná nejedovatá časť je červený miešok. Psa nenechávajte hrýzť konáre a pri podozrení na otravu hneď volajte veterinára.
Je jedovaté aj červené ovocie tisu?
Samotný červený dužinatý miešok jedovatý nie je, jedovaté je semeno v ňom. Jed sa uvoľní hlavne vtedy, keď sa semeno rozhryzie.
Je tis chránený?
Vo voľnej prírode áno. Podľa vyhlášky č. 170/2021 Z. z. je chránenou drevinou národného významu so spoločenskou hodnotou 300 € za jedinca. Tis kúpený v záhradníctve môžete v záhrade pestovať aj strihať.
Kde rastú tisy na Slovensku?
Najväčšia lokalita je Harmanecká tisina vo Veľkej Fatre s asi 1 500 tismi, najstaršie majú 500 až 600 rokov. Ďalšie rezervácie pre tis sú napríklad Plavno vo Zvolenskej kotline, Becherovská tisina a Veľká Lučivná.
Koľko tisu stačí na otravu koňa?
Podľa prehľadu otráv v Európe vyvolá príznaky otravy u koňa zjedenie množstva zodpovedajúceho 0,1 % jeho hmotnosti, pri 500 kg teda asi 0,5 kg ihlíc. Otravy koní a dobytka strihaním z tisu sú v Európe časté.
Pramene
- Benham S. E. a kol.: Taxus baccata in Europe (European Atlas of Forest Tree Species, JRC, 2016)
- Cortinovis C., Caloni F.: Alkaloid-Containing Plants Poisonous to Cattle and Horses in Europe (Toxins, 2015)
- Reijnen G. a kol.: Post-mortem findings in 22 fatal Taxus baccata intoxications (Journal of Forensic and Legal Medicine, 2017)
- Wendt S. a kol.: Expositionen mit Fruchtpflanzen in Deutschland im Zeitraum 2010 bis 2019 (Bundesgesundheitsblatt, 2023)
- Vyhláška č. 170/2021 Z. z., príloha: Zoznam chránených rastlín (Slov-Lex, znenie od 1. 1. 2025)
- Čistenie NPR Harmanecká tisina (Správa Národného parku Veľká Fatra)