Čo si zapamätať
Lykožrút smrekový (Ips typographus) je podkôrny chrobák veľký 4,2 až 5,5 mm, ktorý sa vyvíja v lyku smreka a pri premnožení stromy zabíja. Na Slovensku má najčastejšie dve generácie do roka, v teplých rokoch aj tri. V roku 2024 poškodil vyše 3,3 milióna m³ dreva, najmä na Horehroní, Kysuciach a Orave, a asanačná ťažba dosiahla 4,57 milióna m³, teda 52,8 % celkovej ťažby.
Lykožrút smrekový (Ips typographus) je podkôrny chrobák veľký 4,2 až 5,5 mm, ktorý sa vyvíja v lyku smrekov a pri premnožení ich hromadne zabíja. Na Slovensku má najčastejšie dve generácie do roka, v teplých rokoch aj tretiu. Podľa Správy o lesnom hospodárstve poškodil v roku 2024 vyše 3,3 milióna m³ dreva a bol najvýznamnejším škodcom slovenských lesov. Premnoženiu pomáha sucho, teplo a vetrom vyvrátené stromy, ktoré majú oslabenú obranu a chrobáky sa v nich ľahko množia. Lesníci ho tlmia rýchlym spracovaním napadnutých stromov, lapákmi a feromónovými lapačmi.
Ako lykožrút napáda smrek
Dospelý lykožrút je valcovitý, hnedočierny chrobák. Krovky mu vzadu končia strmým zrázom s matnou priehlbinou a štyrmi pármi zúbkov. Podľa Národného lesníckeho centra sa pod kôru ako prvý zavŕta samček a za ním prídu dve až tri samičky. Každá si v lyku vyhryzie materskú chodbu dlhú 6 až 12 cm pozdĺž kmeňa a nakladie do nej 20 až 100 vajíčok, v priemere 60. Larvy potom hlodajú chodbičky kolmo na materskú chodbu a postupne ich rozširujú.
Pri silnom napadnutí chrobáky a larvy lyko pod kôrou úplne zničia a strom odumrie. Vitálny smrek reaguje na závrty výtokom živice, lykožrút však napáda najmä stromy, ktoré oslabilo sucho alebo vietor.
Koľko generácií má lykožrút za rok
Jarné rojenie sa v stredných polohách začína zvyčajne na prelome apríla a mája, keď priemerná denná teplota presiahne 16 °C, samotný let prebieha pri teplotách nad 20 °C. Letné rojenie trvá zhruba od polovice júna do konca augusta.
| Štádium | Trvanie |
|---|---|
| vajíčko | 6 až 18 dní |
| larva | 7 dní v optimálnych podmienkach, v nepriaznivých až 50 dní |
| kukla | obyčajne 1 až 2 týždne |
| generácií za rok na Slovensku | najčastejšie 2, v teplých rokoch aj 3 |
Čím je teplejšie, tým rýchlejšie sa lykožrút vyvíja. Zelená správa preto uvádza, že smrek je pri otepľovaní zvlášť ohrozený pre nárast počtu generácií lykožrúta. Každá ďalšia generácia v tom istom roku môže napadnúť ďalšie stromy.
Prečo sa lykožrút premnožil
Lykožrút je podľa Európskeho atlasu lesných drevín druhotný škodca. Napáda najmä stromy, ktoré už oslabilo sucho, víchrica alebo iné vplyvy, a dnes sa premnožuje hlavne v smrečinách vysadených mimo prirodzeného areálu smreka. Na Slovensku sa stretlo viacero príčin naraz:
- Suché roky 2018 a 2022 oslabili smreky, najmä na nevhodných stanovištiach v nižších polohách.
- Smrek má plytké korene, takže sucho ho zasiahne skôr a vietor ho ľahko vyvráti. Vyvrátené a polámané stromy majú oslabenú obranu a podľa európskych vedcov slúžia ako množiarne chrobákov.
- Smrek tvorí 20,9 % lesov, hoci smrekový vegetačný stupeň leží až vo výške 1 250 až 1 550 m. Rozsiahle a rovnorodé smrekové porasty uľahčujú chrobákom šírenie z jedného napadnutého miesta ďalej.
- Vyššie teploty zrýchľujú vývoj chrobákov a pridávajú generácie.
Premnoženia podkôrneho hmyzu dosiahli podľa prehľadu európskych vedcov v časopise Current Forestry Reports na severnej pologuli bezprecedentný rozsah a pri zmene klímy sa očakáva ich ďalšie zosilnenie.
Rozsah škôd na Slovensku
V roku 2024 poškodili biotické škodlivé činitele stromy v objeme vyše 3,7 milióna m³ dreva, o 1,2 milióna m³ viac ako v roku 2023. Z toho vyše 3,3 milióna m³ poškodil lykožrút smrekový. Škody boli sústredené najmä na Horehroní, na Kysuciach a na Orave.
| Ukazovateľ za rok 2024 | Hodnota |
|---|---|
| drevo poškodené lykožrútom smrekovým | vyše 3,3 mil. m³ |
| smrek poškodený biotickými činiteľmi | 3,4 mil. m³ |
| spracované drevo po biotických škodách | vyše 3,5 mil. m³, z toho 1,8 mil. m³ v Banskobystrickom kraji |
| nespracované drevo k 31. decembru 2024 | 525 tis. m³ |
| asanačná (náhodná) ťažba zo všetkých príčin | 4,57 mil. m³, teda 52,8 % celkovej ťažby |
Asanačná ťažba bola v roku 2022 najnižšia za 20 rokov, 2,76 milióna m³. Odvtedy znova rastie a v roku 2024 tvorila viac ako polovicu všetkého vyťaženého dreva.
Čo robia lesníci proti lykožrútovi
Základom ochrany je včasné a dôsledné spracovanie napadnutých a poškodených stromov a ich odvoz z lesa, kým z nich nevyletí nová generácia. Drevo sa asanuje odkôrnením, štiepkovaním, pálením zvyškov alebo insekticídmi. Národné lesnícke centrum opisuje aj ďalšie opatrenia:
- Lapáky sú zdravé zoťaté smreky, do ktorých sa chrobáky nalákajú a potom sa asanujú. Prvá séria sa pripravuje skoro na jar, najneskôr do začiatku apríla, druhá aspoň týždeň pred letným rojením.
- Feromónové lapače lákajú chrobáky na umelý feromón. Musia stáť najmenej 10 m od najbližšieho zdravého smreka, s účinnou plochou vo výške 1,5 až 2 m a navzájom aspoň 20 m od seba. Kontrolujú sa každých 7 až 14 dní.
- Národné lesnícke centrum uvádza najmenej jeden lapač alebo lapák na 5 ha.
V roku 2024 lesníci na Slovensku prevádzkovali 18 tisíc lapákov a 28 tisíc lapačov. Počet lapačov klesol o 13 tisíc, lebo na Horehroní dali prednosť spracovaniu poškodených stromov pred sledovaním početnosti chrobákov. Európski vedci považujú feromónové lapače hlavne za nástroj na sledovanie populácie, podľa ktorého sa určí čas a rozsah zásahov.
Spor o bezzásahové územia
Najviac sa diskutuje o tom, či v chránených územiach proti lykožrútovi zasahovať. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na územiach so štvrtým stupňom ochrany zakazuje rúbať dreviny, asanačnú ťažbu tam však orgán ochrany prírody môže za určených podmienok pripustiť, obmedziť alebo zakázať. Na územiach s piatym stupňom ochrany je zakázané akokoľvek zasiahnuť do lesného porastu. Cieľom národných parkov je nerušený priebeh prírodných procesov aspoň na troch štvrtinách ich územia.
Prehľad európskych vedcov z roku 2021 pomenúva obe strany sporu. Nespracované drevo môže byť zdrojom chrobákov, ktoré preletia do susedných hospodárskych lesov. Asanačná ťažba zasa môže poškodiť biodiverzitu, ktorej pomáha ponechané mŕtve drevo. Autori odporúčajú v chránených lesoch nezasahovať ako predvolenú možnosť, no pri plánovaní vytvoriť dostatočné nárazníkové pásma, aby sa chrobáky nešírili do okolitých hospodárskych lesov.
Štúdia v časopise Journal of Forest Science z roku 2026 rozobrala vývoj v Tatranskom národnom parku po víchrici z roku 2004. Autori opisujú, ako oneskorené rozhodnutia nechali veľké objemy vyvráteného dreva nespracované a premnoženie sa rozšírilo aj do prírodných porastov. Ako najlepšie riešenie navrhujú prísnu ochranu jadrových zón spolu s včasnými cielenými zásahmi v priľahlých zónach.
Ako spoznať napadnutý smrek
- Pri päte kmeňa a na kôre je jemná hrdzavohnedá drvinka.
- V kôre sú drobné závrtové otvory, na vitálnych stromoch z nich vyteká živica.
- Ihličie postupne žltne, červenie a opadáva.
- Kôra sa odlupuje v strednej a hornej časti kmeňa a pod ňou vidno sieť chodbičiek.
- Ak také príznaky vidíte na smreku vo svojej záhrade alebo lese, spojte sa s odborným lesným hospodárom alebo obhospodarovateľom lesa.
Najčastejšie otázky
Čo je kôrovec?
Kôrovec je ľudové označenie podkôrneho hmyzu, v smrekových lesoch Slovenska najmä lykožrúta smrekového. Ten v roku 2024 poškodil vyše 3,3 milióna m³ dreva a bol najvýznamnejším biotickým škodcom lesov.
Kedy sa rojí lykožrút?
Jarné rojenie začína v stredných polohách zvyčajne na prelome apríla a mája, keď priemerná teplota presiahne 16 °C, a chrobáky lietajú pri teplotách nad 20 °C. Letné rojenie trvá zhruba od polovice júna do konca augusta.
Ako spoznám smrek napadnutý lykožrútom?
Pri päte kmeňa je jemná hrdzavohnedá drvinka, v kôre drobné závrtové otvory a na vitálnych stromoch výtoky živice. Neskôr ihličie žltne až červenie a kôra sa odlupuje.
Ako funguje feromónový lapač na lykožrúta?
Lapač láka chrobáky na umelý feromón. Podľa Národného lesníckeho centra musí stáť najmenej 10 m od najbližšieho zdravého smreka a kontroluje sa každých 7 až 14 dní. Slúži hlavne na sledovanie početnosti chrobákov.
Prečo sa v národných parkoch nezasahuje proti lykožrútovi?
Na územiach s piatym stupňom ochrany zákon zakazuje akokoľvek zasiahnuť do lesného porastu a cieľom národných parkov je nerušený priebeh prírodných procesov aspoň na troch štvrtinách územia. Vedci odporúčajú okolo takých zón nárazníkové pásma a včasné cielené zásahy v priľahlých zónach.
Pramene
- Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2024 (Zelená správa), MPRV SR, 2025
- Lykožrút smrekový (ForestPortal, Národné lesnícke centrum)
- Lykožrút smrekový Ips typographus: detaily škodcu (e-LOS, Národné lesnícke centrum)
- Hlásny T. a kol.: Bark Beetle Outbreaks in Europe: State of Knowledge and Ways Forward for Management (Current Forestry Reports, 2021)
- Puškarová P., Černota M., Slivinský J.: Balancing conservation and intervention: Managing forest diebacks in Slovakia's Tatra National Park (Journal of Forest Science, 2026)
- Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 14 až 16 a § 19 (Slov-Lex, znenie od 1. 1. 2026)